In this video, you will practice reading Nepali paragraphs to improve your reading fluency, pronunciation, and comprehension.
The lesson is designed in a simple and clear way so that beginners and learners can easily follow along and practice reading Nepali step by step.
By listening and reading the paragraphs, you will become more confident in recognising words, understanding sentences, and reading Nepali more naturally.
PARAGRAPH
तिनको नाम माइम् हो । हामी तिनलाई दिदी भन्छौँ । तिनी हामीलाई घरको काममा मदत गर्छिन् । तिनी बिहान नौ बजे हाम्रो घरमा आउँछिन् । तिनी सधैं आउँदिनन् । तिनी हप्तामा पाँच दिन आउँछिन् । हाम्रो घरमा आएपछि तिनी कोठामा कुचो लगाउँछिन् ।
तिनी घरको भुइँ पुछेर सफा गर्छिन् । तिनी लुगा धुन्छिन् । तिनी छोराछोरीको हेरविचार पनि गर्छिन्। त्यसपछि तिनी हातमुख राम्ररी धोएर तरकारी धुन्छिन् । तिनी चामल केलाउँछिन्। तिनी मिठो दालभात पकाउँछिन्। हामी दिउँसो एक बजे खाना खान्छौँ। हामी दालभातसँग उमालेको पानी खान्छौँ। मेरो श्रीमान्लाई दालभात एकदम मनपर्छ। उहाँलाई मात्र होइन मलाई पनि दालभात मनपर्छ। हामी दालभात मात्र होइन, रोटी तरकारी पनि खान्छौँ।
दिदी खाना खाइसकेपछि भाँडा माझ्छिन्। तिनी कोठा सफा गर्छिन् र सुकेको लुगामा इस्त्री गर्छिन्। तिनी कहिलेकाहीँ झ्यालका ऐनाहरू पुछ्छिन्।
शनिबार र आइतबार दिदी आउँदिनन्। ती दिनहरूमा हामी धेरै काम गर्छौँ। अलिअलि काम मेरा श्रीमान् गर्छन् र अलिअलि काम म गर्छु। शनिबार र आइतबार हामी किनमेल गर्न जान्छौँ। हाम्रो डेरा नजिक सानासाना पसलहरू मात्र छन्। त्यसकारण हामी शहरमा गएर फलफूल र अरू धेरै चीजबिज किन्छौँ। शहरमा राम्रा–राम्रा सस्ता–महँगा चीजबिजहरू पाइन्छन्।
हिजो दिदी आइनन्। त्यसकारण हामीले घरको काम गर्यौँ। हामीले हिजै खाना पकायौँ। हामीले दालभात पकाएनौँ। मेरो श्रीमान् नेपाली सिक्न जानुभयो तर म सिक्न गइनँ। मैले छोराछोरीको हेरविचार गरेँ। स्कुलबाट आएर श्रीमान्ले मलाई खाना पकाउन मदत गर्नुभयो।
VOCABULARIES
| English | Romanized Nepali | Nepali |
|---|---|---|
| he, she (middle honorific) | tini | तिनी |
| help | madat | मदत |
| morning | bihaan | बिहान |
| o’clock | baje | बजे |
| always | sadhaĩ | सधैं |
| week | hapta | हप्ता |
| broom | kucho | कुचो |
| apply / put / use | lagaunu | लगाउनु |
| wipe, clean off | puchhnu | पुछ्नु |
| clean, tidy | safa garnu | सफा गर्नु |
| be clean | safa hunu | सफा हुनु |
| son | chhora | छोरा |
| daughter | chhori | छोरी |
| care / supervision | hera-bichar | हेरविचार |
| hand / arm | haat | हात |
| mouth / face | mukh | मुख |
| with / together | sanga | सँग |
| rice (uncooked) | chamal | चामल |
| cull / clean (rice) | kelaunu | केलाउनु |
| tasty / delicious | mitho | मिठो |
| cook | pakaunu | पकाउनु |
| food / meal | khana | खाना |
| boil (liquid) | umaalnu | उमाल्नु |
| water | paani | पानी |
| husband | shrimaan | श्रीमान् |
| very / quite | ekdam | एकदम |
| mind / heart | man | मन |
| only / merely | matra | मात्र |
| and / then | ani | अनि |
| bread | roti | रोटी |
| utensil / container / pot | bhaada | भाँडा |
| wash / scrub | maajhnu | माझ्नु |
| get dry | sukna | सुक्नु |
| iron (clothes) | istri | इस्त्री |
| sometimes / occasionally | kahilekaahĩ | कहिलेकाहीँ |
| glass / mirror | aina | ऐना |
| Saturday | shanibar | शनिबार |
| Sunday | aaitabar | आइतबार |
| near | najik | नजिक |
| therefore | tyasakaran | त्यसकारण |
| city | shahar | शहर |
| goods / things | chij-bij | चीजबिज |
| yesterday | hijo | हिजो |
| Monday | sombar | सोमबार |
| Tuesday | mangalbar | मंगलबार |
| Wednesday | budhbar | बुधबार |
| Thursday | bihibar | बिहीबार |
| Friday | shukrabar | शुक्रबार |
| stairs / ladder | bharyaang | भर्याङ / भ¥याङ |
| plate / platter | thaal | थाल |
| spoon | chamcha | चम्चा |
| fork | kaanta | काँटा |
| knife | chhakku | चक्कु |
| wife | shrimati | श्रीमती |
| boil (solids) | umlanu | उम्लनु |
| clothes / dress | luga | लुगा |
SENTENCES
| English | Romanized Nepali | Nepali |
|---|---|---|
| I really like dal bhat. | malai daalbhaat ekdam manparchha | मलाई दालभात एकदम मनपर्छ |
| I like to eat dal bhat. | malai daalbhaat khana manparchha | मलाई दालभात खान मनपर्छ |
| I don’t speak Hindi. | malai hindi bolna aaudaina | मलाई हिन्दी बोल्न आउँदैन |
| I speak a little Nepali. | malai nepali ali ali aaunchha | मलाई नेपाली अलिअलि आउँछ |
| I’m going at 1:15. | ma sawa ek baje janchhu | म सवा एक बजे जान्छु |
| I’m going at 1:30. | ma saadhe ek baje janchhu | म साढे एक बजे जान्छु |
| I’m going at 1:45. | ma paune dui baje janchhu | म पौने दुई बजे जान्छु |
| What time is it? | kati bajyo? | कति बज्यो? |
| It’s three o’clock. | tin bajyo | तीन बज्यो |
| I think… / It is my opinion that… | mero bicharma… | मेरो विचारमा… |
MINI DIALOUGE
| English | Romanized Nepali | Nepali |
|---|---|---|
| What is her name? | tinko naam ke ho? | तिनको नाम के हो ? |
| Her name is Maim. We call her Didi. | tinko naam Maim ho. haami tinilai didi bhanchaun. | तिनको नाम माइम् हो । हामी तिनलाई दिदी भन्छौँ । |
| When does she come to your house? | tini timro gharmā kahile aaunchhin? | तिनी तिम्रो घरमा कहिले आउँछिन् ? |
| She comes at nine in the morning. | tini bihaan nau baje haamro gharmā aaunchhin. | तिनी बिहान नौ बजे हाम्रो घरमा आउँछिन् । |
| What work does she do in your house? | tini timro gharmā ke kaam garchhin? | तिनी तिम्रो घरमा के काम गर्छिन् ? |
| She cleans the rooms, washes clothes, and cooks dal bhat. | tini kothā safā garchhin, lugā dhunchhin ra daalbhaat pakaunchhin. | तिनी कोठा सफा गर्छिन्, लुगा धुन्छिन् र दालभात पकाउँछिन् । |
| Does she come on Saturday and Sunday? | ke tini shanibār ra āitabār aaunchhin? | के तिनी शनिबार र आइतबार आउँछिन् ? |
| No, she doesn’t come, so we do the housework and go shopping. | hoina, tini aaudainan, tyasakāran hāmi ghar ko kaam garchhaun ra kinmel garna jānchhaun. | होइन, तिनी आउँदिनन्, त्यसकारण हामी घरको काम गर्छौँ र किनमेल गर्न जान्छौँ । |
GRAMMER REFERENCES
| English (Grammar Point) | Romanized Nepali | Nepali |
|---|---|---|
| Her name is Maim. (Possession using “-ko”) | tinko naam Maim ho | तिनको नाम माइम् हो |
| We call her Didi. (Object marker “-lai”) | haami tinilai didi bhanchaun | हामी तिनलाई दिदी भन्छौँ |
| She helps us with housework. (Present tense verb) | tini haamilai gharko kaamma madat garchhin | तिनी हामीलाई घरको काममा मदत गर्छिन् |
| She comes at nine in the morning. (Time expression) | tini bihaan nau baje aaunchhin | तिनी बिहान नौ बजे आउँछिन् |
| She washes clothes. (Simple present action) | tini luga dhunchhin | तिनी लुगा धुन्छिन् |
| She cooks tasty dal bhat. (Adjective + noun) | tini mitho daalbhaat pakaunchhin | तिनी मिठो दालभात पकाउँछिन् |
| She does not come on Saturday. (Negative form) | tini shanibaar aaudainan | तिनी शनिबार आउँदिनन् |
| We go to the city to shop. (Purpose using verb + jana) | haami shahar maa kinmel garna janchhaun | हामी शहरमा किनमेल गर्न जान्छौँ |


